Saunovanie je určite veľmi príjemný spôsob relaxácie, ale čo je podstatnejšie má priaznivý vplyv na naše zdravie. Zlepšuje našu imunitu, má veľmi dobré preventívne účinky proti alergiám a infekciám horných dýchacích ciest. Harmonizuje nervové a hormonálne funkcie organizmu a samozrejme sa často využíva k prehriatiu kĺbov, šliach a k lepšiemu prekrveniu končatín.
Slovo „SAUNA“ má fínsky pôvod a znamená dom s možnosťou kúpeľa, pre ktorý je vzduch ohrievaný pecou.Táto definícia má 300 rokov a je stále aktuálna. Saunovanie má svoju dlhú tradíciu predovšetkým u severských národov.
Pôvodná fínska sauna sa odlišovala od dnešnej sauny. Bola to tzv. dymová sauna (savusauna). Jej hlavným znakom je, že vnútri je celá čierna od sadzí, pretože pri jej vyhrievaní sa dym valí z kachlí do miestnosti. Len čo sa nahreje veľká zásoba kameňov v kachliach, prestane sa kúriť, sauna sa umyje od sadzí a môže sa začať saunovanie. Hoci sadze človeka špinia, sú sterilné.
Sauna je určená v prvom rade pre zdravých ľudí na otužovanie organizmu a prevenciu chorôb z nachladnutia.
Sauna ako forma fyzikálnej liečby ovplyvňuje celý ľudský organizmus. Okrem toho, že pozitívne ovplyvňuje imunitu, podporuje aj otužovanie, zvyšovanie kondície, odstraňuje únavu, zvyšuje výkonnosť, ako aj celkovú telesnú a psychickú relaxáciu a zotavenie. U športovcov je sauna používaná po tréningu na regeneráciu. Dôležitú úlohu má pri doliečovaní rôznych poúrazových stavov, či po nadmernom zaťažení.
Priaznivé účinky sauny vyvoláva striedanie vysoko kontrastných podnetov tepla a chladu. Na dosiahnutie primeranej vazomotorickej, hemodynamickej a diaforetickej odpovede stačí hypertermizácia 38 – 39 °C po dobu 5 – 10 minút.
MIKROKLÍMA SAUNY
V saune vytvárame prostredie charakterizované vysokou teplotou a nízkou vlhkosťou vzduchu. Mikroklimatické podmienky na saunovanie dosiahneme dostatočne dlhým akumulovaním tepla (minimálne 1 hodinu) do drevených stien (označujeme ako „zrenie“). Takto dosiahneme teplotu 100 °C s nízkou vlhkosťou vzduchu (30 g/m3, t. j. 15 % relatívnej vlhkosti). V saune musíme zabezpečiť ustavičnú obmenu vzduchu 5-krát/h s maximálnou rýchlosťou prúdenia vzduchu 10 – 20 cm/s. Ku koncu pobytu v saune zvyčajne robíme parný náraz vodou (10 g/m3) na kamene pece.
Voda ochladzovacieho bazéna vo vnútornom ochladzovacom priestore nemá byť teplejšia ako 10 °C.
METODICKÝ POSTUP SAUNOVANIA
Na saunovanie si vyhraďte minimálne 2-hodinový časový priestor a zabezpečte si pokojný ničím a nikým nerušený oddych. Do sauny vstupujte nahý, prípadne s voľne prekrytými intímnymi časťami kiltom a klobúkom na hlave. Pohybujte sa pomaly a vyberte si úroveň ležania, kde je teplota pre vás najprijateľnejšia. Odporúčame umiestniť celé telo do jednej teplotnej zóny – ideálne je v saune ležať, ak to priestor dovoľuje. Rozprestrite si pod celé svoje telo plachtu, do ktorej sa budete potiť. Plachta chráni predovšetkým vás pred možnými baktériami a vírusmi (hlavne vo verejnej saune).
V prvej vyhrievacej fáze sa vaše telo prehreje pôsobením suchého horúceho vzduchu a tepelným žiarením pece sauny a stien miestnosti. Tepelná záťaž organizmu trvá cca 10 – 15 minút (presýpacie hodiny, teplomer), vlhkomer). Spôsobí silné potenie a odparovanie potu v suchom vzduchu, ktorým sa vaše telo ochladzuje. Prehriatím nastáva prekrvenie kože, podkožia, svalov a telesná teplota sa zvyšuje o 1 – 2 °C. Na záver vyhrievacej fázy odporúčame parný náraz poliatím horúcich kameňov (vedro, naberačka). V saune zvlhčíme vzduch, čo zabráni odparovaniu potu. Pot potom steká po tele a teplota tela sa ešte zvýši. Prekrvenie kože môžete zvýšiť aj mechanickým dráždením – šúchaním (masážna kefa, hubka, rukavica) alebo šľahaním brezovými či bambusovými metličkami .
Nasleduje fáza schladzovacia, t. j. zbavenie sa nadbytočného tepla. Schladenie môžete urobiť prechádzkou na chladnom vzduchu, studenou sprchou, vedrom, najlepšie však ponorením celého tela (okrem hlavy) v studenej až ľadovej vode. Dĺžka ochladenia je zvyčajne 3 – 5 minút. Nikdy však nesmie trvať až do vzniku triašky.
Dôležité upozornenie: pred vstupom do ochladzovacieho bazéna sa treba osprchovať a ponoriť sa iba po krk, hlava sa do vody neponára.
Ochladenie predstavuje záťaž na srdcovo-cievny systém, preto je dôležitá zvýšená opatrnosť u starších či neskúsených ľudí a u osôb so zdravotnými problémami.
Pred návratom do sauny telo osušte.
Poslednou je fáza odpočinku s postupnou adaptáciou na normálnu teplotu bez potenia. Môžete ležať alebo sedieť a dopĺňať tekutiny (minerálne vody, prírodné šťavy, bylinné čaje).
Saunovanie nemá byť nikdy spojené s prejedaním, ale nerobí sa ani nalačno. Fajčenie ani alkohol do sauny nepatria. Odpočívaniu venujte rovnaký čas, ako vyhriatiu.
Cyklus saunovania môžete opakovať najviac 3-krát, pričom saunovanie robíme 1 – 2-krát týždenne.
Ideálne saunovanie končíme ochladením, osprchovaním, osušením, dvojtretinovým kúpeľom predkolení vo vode s teplotou 39 °C až po dosiahnutie pocitu teplých nôh.
Neodporúčame súťažiť o najdlhšie zotrvanie v saune!
